Veľa ste toho už precestovali. Filipíny, Thajsko, Bangladéš, Curacao….
Neznamená to, že keď človek precestuje veľa krajín, stáva sa automaticky cestovateľom. Ja ním nie som a ani sa tak necítim. Tie parametre sú dnes nastavené trochu inak. Obklopujú ma ľudia, ktorí cestovateľmi sú, napríklad Pavol Barabáš alebo Peter Hámor, či kolegovia ako Martin Nikodým. Považujem sa skôr za aktívneho dovolenkára.
Akým spôsobom objavujete nové krajiny? Na vlastnú päsť alebo s cestovkou?
Rád riešim veci na vlastnú päsť, mám rád tie prípravy pred cestou, ako je hľadanie ubytovania a podobne. Letenky, napríklad, riešim cez CK Settour. Nie som typ, ktorý sa na celý pobyt zavrie niekde do rezortu. Skôr si s rodinou prenajmeme auto a objavujeme nové miesta, zbierame zážitky a dojmy. Našťastie, na našej planéte sú stále miesta, vďaka ktorým sa môžem cítiť ako objaviteľ a zažívať veci niekedy na hrane. Dnes však už riskujem menej, než v minulosti, pretože mám dvoch malých synov, s ktorými by bolo zložitejšie riešiť akúkoľvek krízovú situáciu. Kedysi som na Filipínach robil taký malý hop-in po ostrovčekoch Busuanga a Culuon. Je tam naozaj krásne, ale dnes by som sa tam s deťmi nevydal, pretože ak by mali nejaký úraz alebo zdravotný problém, do najbližšej nemocnice sú to dve hodiny cesty loďou.
Ako dovolenkuje vaša rodina?
Nie sme tie typy, ktoré ráno presne o siedmej stoja nastúpení s batohmi a naháňajú sa. Na druhej strane, sme veľmi aktívni a milujeme šnorchlovanie. Nestačí nám pekný rezort a pekné pláže s ležadlami. Potrebujeme niečo vidieť a zažiť. Nevadí nám stráviť celý deň v aute smerom za nejakým cieľom, ak celkový zážitok stojí za to. Dovolenka má mať vláčny, karamelový rytmus, ale má byť o zážitkoch.
V akej podobe si odnášate spomienky z danej destinácie?
Keď spomínam na hociktorú z krajín, ktorú som navštívil, vybavím si jej vône. Mám takú databázu vôní. Napríklad vystúpite v nepálskom Káthmandu na letisku a zacítite vôňu santalu z vonných tyčiniek, z kvetov, ktoré sypú k modlitebným chodníčkom a zároveň takého typického smradu, ktorý k tomu mestu patrí. K Thajsku mi zasa patrí kurkuma a kokosový olej, ktorý visí všade vo vzduchu. Curacao má zasa pre mňa veľmi sviežu, kvetinovo-kaktusovú vôňu.
Nedávno ste dovolenkovali na karibskom ostrove Curacao, ktorý Slováci takmer nepoznajú, nieto aby ho navštevovali. Prečo práve táto destinácia?
O ostrove Curacao som sníval asi 20 rokov a konečne sa mi ho podarilo navštíviť. Ísť na Jamajku či do Dominikánskej republiky mi pripadá bežné. No Curacao je zaujímavejšie. Zoznámili sme sa tam s miestnym chlapíkom menom Thomas, spriatelili sme sa a veľa sme sa od neho dozvedeli o histórii ostrova aj o živote tamojších ľudí. Bolo to veľmi obohacujúce.
Čím vás Curacao milo prekvapilo?
Je jedna z krajín Holandského kráľovstva s neuveriteľnými plážami. Už som sa potápal v Thajsku či na Filipínach, ale Curacao považujem bezkonkurenčne za najkrajšiu potápačskú a šnorchlovaciu destináciu. Na ostrove môžete relatívne bezpečne objavovať cesty a chodníčky takmer mimo civilizácie. Nie sú tu takmer žiadne jedovaté hady a tie druhy škorpiónov, ktoré nie sú najjedovatejšie. Naproti tomu v nejakom Thajsku či Kambodži alebo Barme sa nepustíte len tak do džungle.
A čo vás naopak nie úplne príjemne zaskočilo?
Je zaujímavé, teda skôr smutné, že všetci domáci sú vlastne potomkami otrokov. Vraví sa, že holandskí otrokári boli najhorší a najnemilosrdnejší zo všetkých. Curacao bolo takmer posledným miestom na svete, kde bolo zrušené otroctvo. Stalo sa tak až začiatkom 19. storočia. Zrušilo sa prostredníctvom veľmi krvavej revolúcie, keď sa vzbúrili miestni otroci. Stále však ostrov patrí pod Holandsko, aj keď otroctvo tu už nie je. Ako som vycítil od domácich, radi by sa holandskej nadvlády zbavili a snažia sa aj o uznanie domorodého jazyka papiamento. To sa im zatiaľ vôbec nedarí.
Aj ste tam niečo zaujímavé ochutnali?
Vďaka spomínanému Thomasovi sme sa dostali aj do reštaurácií, kam chodia miestni a ochutnali domáce jedlá. Sú chuťovo mimoriadne zaujímavé. Napríklad polievka z kaktusu, ktorá vyzerá horšie ako chutí. Vyzerá totiž ako zelená žbrnda. Myslím si, že niekedy najlepšie spoznáte krajinu prostredníctvom gastronómie.
Na čo sa treba pripraviť?
Na Curacau nájdete veľmi nóbl letoviská pre holandských turistov s pomerne vysokými cenami oproti bežným karibským dovolenkovým destináciám. Na Belize, v Kostarike či na Kube kúpite polmetrového homára za 5 dolárov, v Curacau na to zabudnite.
Najlepšie zážitky sú nečakané, neorganizované a prudko spontánne. Súhlasíte?
Jednoznačne. Potvrdilo sa mi to aj na ostrove Curacao. Thomas nás zobral na miesto, ktoré nevyzerá nejako extrémne zaujímavo, no práve tam sa začala krvavá revolúcia za ukončenie otroctva. Stáli sme na soľných plantážach a on nám vysvetľoval, ako tam tisíce otrokov dreli a zomierali. Mali tam taký malý pomníček. Alebo nám v soľných jaskyniach ukazoval medúzy, ktoré vyzerali naozaj nechutne a bolo ich tam naozaj veľa.
Robíte aj nejaké preddovolenkové prípravy?
Naštudujem si nejaké veci, napríklad sa naučím pár fráz v danom jazyku. Pred cestou na Curacao som sa snažil zvládnuť pár slov v ich domorodom jazyku papiamento a celkom mi to išlo, je to taká čudná kombinácia angličtiny a španielčiny. Aj ten kontakt s domácimi bol potom úplne iný. Ľudia si vážia, že si dáte tú námahu nejakým spôsobom sa im priblížiť, hoci ide iba o zopár fráz typu: Ďakujem. Jedlo mi chutilo. Bolo to výborné. Želám vám pekný deň. A podobne. Je zaujímavé, že Dobrý deň! sa tam povie rovnako, ako napríklad v Katalánsku - Bon Diá.
Máte nejakú dovolenkovú srdcovku, kam sa rád vraciate?
Do Thajska. Chodíme tam na zimné dovolenky. Je pre mňa zaručenou kombináciou kvalitného jedla, úžasných masáží a skvelých ľudí. Aj v poslednej „krčme” či na ulici dostanete misu s čerstvým ovocím či rôzne smoothies. Každý deň si doprajem masáž alebo si v gyme zatrénujem thajský box - muai thai. Z takejto dovolenky sa vraciam úplne nabudený. Teraz má však Thajsko silnú konkurenciu v podobe ostrova Curacao.
A ktorá destinácia vás naopak neláka?
Mexiko. To ma istým spôsobom láka aj odpudzuje. Keď som videl ako vyzerá Cancún a letoviská na Yucatánskom polostrove - úplne ako Los Angeles, Atlantic City či Dubaj. Niekoľkokrát som tam pristával, ale nikdy tam nepôjdem na dovolenku. Nikto ma tam nedostane. Viem, že sú tam úžasné reštaurácie, krásne hotely a nakupovanie, ale neláka ma to. To isté platí o Floride, aj keď si viem predstaviť, že tam je čo pozerať. Napríklad taký výlet do Národného parku Everglades s niekým, kto to tam pozná. Je veľa miest, ktoré sú sklamaním, napríklad šikmá veža v Pise. A naopak, niektoré monumenty, ako Eiffelovka, majú svoje čaro aj napriek tomu, že sú objektom masového turizmu. Aj Londýn má pre mňa neuveriteľné čaro.
Ktorá destinácia je pre vás výzvou?
Chcel by som sa ísť niekedy pozrieť do Francúzskej Guayany alebo na tichomorské ostrovy, ako je Palau či Tonga. No to ma bude stáť veľa času a peňazí.
Kam do sveta sa chystáte najbližšie?
Najbližšie sa chystáme s rodinou v zime do Thajska. Teraz sa nás chystala taká väčšia partička do Katalánska. To je zasa iný typ dovolenky. Chodieva s nami jeden kamarát šéfkuchár, ktorý momentálne varí v michelinovskej reštaurácii vo Vancouveri. Priletí za nami z Kanady do Barcelony. Každé ráno sa vyberieme na rybí trh a on nám potom všetkým navarí na celý deň. Táto tradícia vznikla tak, že sme raz jedli v istej reštaurácii a on vyhlásil, že sa do nej už nevrátime, lebo on nám navarí stokrát lepšie. Aj ja rád varím, čiže mu robím takého „kuchtíka”, spolu s ešte jedným kamarátom. Čiže táto dovolenka je taká gastronomická. Aj deti tu majú svojich kamarátov, je tam kopa ôsmich detí, takže zážitok.