Hoci Indonézia je krajinou s najväčšou moslimskou populáciou na svete, Bali je jediným z jej ostrovov, kde bezkonkurenčne vládne hinduizmus. Vďaka tomu je maličký ostrov posiaty tisícmi starobylých chrámov rozličných veľkostí. Niekedy sú vytesané do skaly, inokedy tvoria dych vyrážajúci chrámový komplex, ukrývajú sa v jaskyniach pod zemou alebo sú súčasťou bežnej záhrady. Každá, hoci i tá najnepatrnejšia dedinka má aspoň tri chrámy a v každom dome sa nachádza svätyňa. Balijský hinduizmus je pritom dosť špecifický, domáci si ho prispôsobili, zmiešali s pôvodným animizmom a okrem bohov uctievajú rôznych démonov a duchov. A práve to dodáva Bali, nazývanému aj Ostrov bohov, jeho typickú, neopakovateľnú a nenapodobiteľnú atmosféru. Robí z neho svetový unikát a cestovateľský skvost. Pobožní domáci veria, že na každom kroku prebývajú nejakí duchovia alebo bôžikovia a patrične ich uctievajú rozličnými obetami. Bežne sa tak pri vchodových dverách, v reštauráciách, v domoch či pri ceste potknete o obetné košíčky z palmových listov naplnené vonnými tyčinkami, hrsťou ryže, ovocím či banánovými listami. Na celom ostrove panuje akési tajuplné prítmie, ba dokonca i v hoteloch. Nie je to náhoda ani spôsob ako šetriť elektrinou. Balijčania totiž veria, že zlí duchovia sa boja svetla a dobrých zasa priveľa svetla odplaší. Počas hinduistického Nového roka - najväčšieho balijského sviatka Nyepi alebo Dňa ticha a pokoja je zákaz vychádzania a všetci vrátane turistov musia ostať doma. Miestni obyvatelia totiž veria, že v tento deň nad ostrovom krúžia zlí duchovia, a ak nikoho nezbadajú, odletia preč. Po zotmení je dokonca zakázané svietiť, aby si démoni mysleli, že ostrov je neobývaný. Zatvorené je dokonca aj medzinárodné letisko pri Denpasare.
Okrem náboženských zvykov sa Balijčania riadia špeciálnym kalendárom - teda vlastne troma rozdielnymi. Znamená to, že si nemôžu hocikedy strihať vlasy, predať dom alebo sa sobášiť - ale iba vtedy, keď je na to podľa kalendárov vhodný čas. A ak sa zblížite s domácimi, nič to, ak si nepamätáte ich mená. Balijčania totiž dávajú svojim deťom oficiálne iba štyri mená. Ak majú viac než štyri deti, mená sa začínajú odznova. V niektorých rodinách tak majú napríklad aj tri dievčatá s menom Wayan. A ako ich rozoznajú? Iba podľa prezýviek.
Nielen, že Balijčania poctivo dodržiavajú svoje náboženské a kultúrne zvyky, ale venujú sa aj umeniu. Prakticky, takmer každý Balijčan sa venuje tancu, hudbe, drevorezbe či sochárstvu. V okolí Ubudu, ktorý je kultúrnou a náboženskou mekkou ostrova, nájdete roztrúsené dielne, kde často otec so synom vyrezávajú nábytok, krásne sochy či trojrozmerné obrazy z tropického dreva. Typickými balijskými suvenírmi sú aj šperky či batikované oblečenie. Ubud je nielen umeleckým a náboženským centrom, ale aj obľúbeným miestom pre vyznávačov jógy, zdravého životného štýlu a umelcov. Na každom rohu sa potknete o obchody so štýlovým oblečením na jógu a jogamatkami či so špecializovanou bio a zelenou stravou.
Bali, to nie sú iba svetoznáme smaragdovo zelené polia, štýlové plážové bary a mystické chrámy, ale aj raj pre športových nadšencov. V húfoch sem chodia surferi i potápači z celého sveta. Ak práve týmto športom neholdujete, nevadí. V Ubude sa môžete pokúsiť utiecť pred drzými opicami v opičom lese. Vyberte sa na ochutnávku cibetkovej kávy na niektorú z okolitých agro fariem alebo sa zatúlajte na fotogenické ryžové polia. Milovníci turistiky sa môžu pokúsiť na horu Gunung Agung, najvyšší vrchol a najposvätnejšiu horu pre miestne hinduistické obyvateľstvo. Pripravte sa však na niekoľko dňový trek. Sopka je v nížinách obklopená ryžovými poliami, takže aj pohľad zdola na ňu je veľmi dramatický a pôsobivý. Unavené nohy si potom nechajte rozmaznať tradičnou balijskou masážou. Nebudete ľutovať.