Prvé dni na slobode v Pattayi
Odtrhnutý z reťaze a plný radosti zo slobody pohybu
Nový rok nemohol začať lepšie. 1.1.2021 má o 8:00 vyzdvihol z izby strážca. Na moju poslednú neslobodnú prechádzku do verejnej reštaurácie, v časti hotela pre „slobodných“ hostí. Krátko po mne dorazil môj spoluväzeň Mike, inžinier ponoriek z Anglicka, ktorý dlhodobo žije v Thajsku. Dali sme si okrem raňajok aj po jednom Chang pive a rozprávali o ďalších životných plánoch. Pív bolo nakoniec viac a Mike mi vysvetlil všetky zákonné podmienky pre pestovanie konope v Thajsku na výrobu CBD a CBA, ktoré práve zažívajú celosvetový boom (Slovensko je jediná krajina v EU kde CBD nie je povolené), kvôli ich liečebným vlastnostiam na obrovské množstvo chorôb, vrátane rakoviny, Parkinsonovej choroby a všetky zápalové ochorenia.
Dohodli sme spoločnú stratégiu, aj to, že sa ešte stretneme a každý išiel svojou cestou.
Moje želanie, konečne sa hodiť do krásneho bazéna, mi zrušilo práve odhalené ilegálne kasíno v neďalekom meste Rajong, kde objavili desiatky korona pozitívnych. Miestna vláda dlho nerozmýšľala a zatvorila, až do odvolania, všetky nákupné strediská, hotely a hotelové reštaurácie pre neubytovaných hostí, bary, veľké reštaurácie, krčmy, masážne salóny a čo mňa najviac zaujímalo, aj používanie bazénov. Logika mi nedochádzala, keďže som býval 15 dní päť metrov od bazéna, kde som bol každý večer omamovaný závanom chlóru. Vo vode v bazéne by neprežili nielen mikróby, ale asi ani väčšie dravce ako napríklad žraloky...
Na recepcii som vyrovnal účet a dostal certifikát o úspešnom absolvovaní karantény aj negatívnych testoch. Známku z chovania som našťastie nedostal, to by bolo tak niečo medzi trojkou a štvorkou.
Pattayu v slobode som si chcel užiť ešte tri dni. Ďalší hotel bol neďaleko. Zvolil som si ho pre jeho blízkosť k miestnej pivovarskej krčme „HOPS“ a pretože mal peknú záhradu a bol blízko mora. Za 3 noci si účtoval hotel „Basaya Beach Resort“, dobrá trojhviezda, nehoráznych 56 €.
Ubytoval som sa. V hoteli boli okrem mňa, ešte štyria hostia. Taká bežná klasika na Silvestra... Išiel som sa okúpať a prešiel som hore dole po takmer prázdnej, niekoľko kilometrovej pláži. Šum mora, príjemný vlhký slaný vánok a pocit, že ma nikto po 60 minútach neupozorní, že sa musím vrátiť do izby, vyvolali vo mne eufóriu. Ľudia ktorí ma videli, si asi mysleli že som sa zbláznil, pretože som sa celý čas, niekedy tichšie, niekedy hlasnejšie smial, miestami až do sĺz. (Viem že si myslite že preháňam, ale nie je tomu tak. )
Počas mojej prechádzky som „zoskenoval“, čo bolo ešte otvorené. S radosťou som zistil, že pár menších barov a reštaurácií ešte fungovalo. V každej sedeli dvaja, až štyria ľudia. Prezliekol som sa v hoteli, zobral telefón a peniaze a vyrazil do ulíc, presnejšie jednej ulice Beach Road. V každom bare som bol vítaný ako jeden z troch kráľov. Obsluhujúcemu personálu, aj iným hosťom, som zvestoval, pre nich určite dôležitú správu, o mojom prvom dni na slobode.
Večer som ukončil v „D-Beach“, jedinej reštaurácii, kde mali živú hudbu, ktorú produkovali dvaja sympatickí Filipínci. Hneď sme boli kamaráti, aj keď som ich už nikdy nevidel, pretože na druhý deň zakázali aj verejnú hudobnú produkciu. Pivovar HOPS som v ten deň už nestihol.
Na druhý deň som sa prešiel po A-GOGO časti Pattaye, ktorá je tak 1 km dlhá. Sexi dievčatá sa na mňa usmievali z plagátov, ale v ulici som bol takmer sám. Cítil som sa ako v americkom filme „Deň po“ (atómovej katastrofe). Rozmýšľal som o tom, čo robia všetci čašníci, kuchári, upratovačky, majitelia a tanečníčky z Thajska, Laosu, Kambodže, Myanmarska a Ruska posledných 10 mesiacov.
V Thajsku vyspelej turistickej krajiny, tvoria príjmy z turizmu a pobytov v skrášľujúcich a omladzovacích klinikách asi 20% národného produktu. Podporné systémy a podpora v nezamestnanosti v Thajsku neexistujú. Poistenie je rodina. Ten, čo ešte má dôchodok, si ho delí s príbuznými. Preto je tu tak obľúbený takzvaný „sugar daddy“, typ staršieho pána z Európy alebo Ameriky s bruškom alebo bez, ktorý sa stará nielen o svoju miestnu ženu alebo priateľku, ale hneď o jej celú rodinu. Keď som bol v Thajsku prvý raz, tak som ohŕňal nos nad týmto modelom súžitia, dnes ho považujem za absolútne win win. Starší pán nie je odsunutý do starobinca, jeho deti doma sa nemusia hádať o dedičstvo. A on sám si užíva za svojej celoživotné úspory, majetok alebo dôchodok lacné služby a výbornú nielen zdravotnú starostlivosť. A cíti sa ešte potrebný. A aj v skutočnosti je.
Na druhý deň som zistil že „Hard Rock Café“ je zatvorené. Konečne som navštívil pivovarskú reštauráciu „HOPS“, ktorá otvárala o 16:00. Ukázala sa ako veľmi „nóbl“ podnik s fantastickým jedlom a špičkovou obsluhou. Chodí tam lepšia spoločnosť Pattaye. Chýbala mi tu krčmová atmosféra, známa napríklad z „Mešťanského pivovaru“ v Bratislave. Majú okrem známych nemeckých pív vo fľaši aj dve vlastné. Lager a Weizen. Weizen chutil ako typické bavorské pšeničné pivo. Lager ma trošku sklamal. Očakával som v pivovare dobre chmelené, to jest horké pivo. Na moju otázku, prečo pivo nie je horké, mi veľmi zdvorilo odpovedal manažér, že Thajci nemajú radi horké pivo. Alles klar, Herr Komisar.
Večer som sa ešte zastavil v jedinom tak na 50 % „preplnenom“ bare „HOOTERS“, známym neuveriteľne krásnymi, dlhonohými a sexi oblečenými čašníčkami a živou DJ hudbou. Hudba bola naozaj vynikajúca, aj pivo a najviac ma po 15 dňoch prevažne thajskej kuchyne potešili Tex-Mex nachos zapečenými so syrom, podobné tým čo som jedol pred 26 rokmi v Texase. Tu som náhodou stretol Američana Justina (nie Timberlakea, ani Biebera), ktorý sa živí propagáciou cez nové média. A nebolo prekvapením keď mi po pár pivách odporučil, že ak chceš byť v dnešnom svete úspešný, tak „píš veľa a píš kvalitne“. Tak píšem.
V ďalšie dni dochádzali v provincii Rajong správy o zatváraní hotelov a ohraničenia voľného pohybu z jednej provincie do druhej. Do provincie Rajong patrí okrem letoviska Pattaya aj ostrov Koh Samed, ktorý som mal naplánovaný ako svoju ďalšiu zastávku. Tentokrát som si pre seba, už zo stoickým kľudom povedal, že v novom covidovom svete, ako hovoria Rakúšania „nix is fix“, čo vo voľnom preklade znamená: nič nie je jasné, všetko sa môže zmeniť, nič neplatí.
Zaumienil som si, ako Jack Nicolson vo filme „Prelet nad kukučkiným hniezdom“ aspoň vyskúšať nemožne, v prípade Jacka Nikolsona vytrhnutie mohutného kamenného stola v kúpeľni, v mojom prípade dostať sa hocijako na ostrov Koh Samed, kde som mal zaplatený pobyt. Pretože jedno sú správy z médií a od známych, druhé je skutočnosť. A ako hovorí klasik „vždy existuje riešenie“, nič nie je beznádejné a nikdy sa netreba vzdávať predtým, ako sme sa minimálne pokúsili prekonať prekážku.
Ako to dopadlo, sa dočítate v ďalšom pokračovaní.